Vedomie a poznanie sú na začiatku každej akcie. Čiže prečo je potrebne žiadať tvorenie nových Rezervácii a Národných Parkov.

Utrácanie biodiverzity sa zrýchľuje. Podľa UNEP (United Nations Enviroment Programme – environmentálny program ONZ) na zemi v XXl storočí umiera každú hodinu 6 druhov. Dotýka sa to hlavne prostredia tropických a subtropických lesov, morských nábreží, koralových útesov ale tiež oblastí podmočených a bahien. Lesy umierajú neväčším tempom. Do dnešného dna zostala vyrúbaná viac ako polovica dažďových pralesov na svete. Lesy sa rúbu kôli drevu, ale aj na získanie nových oblastí pre roľníctvo. Nedeje sa to iba v Amerike, Ázii, Afrike. Lesy sú tiež bohatstvom Európy, kde naturálny listnatý les je, v miernom klimatickom pásme, územím s najväčším počtom druhov. Avšak takých lesov zostáva už príliš málo. Intenzívne lesné hospodárenie v Európe nastavené na zisk z predaja dreva, sprevádza do vzniku monokultúr druhovo chudobných nemajúcich s ozajstným lesom takmer nič spoločné. Preto musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sa „ zázraky európskej prírody“, ako Puszcza Bialowieska(PL), alebo pozostatky Puszczy Karpackiej(prales Karpatský), podarilo zachrániť a chrániť ich nielen v hraniciach Rezervácii, alebo Národných Parkov.

Príklady ohrozenia biodiverzity na území Vlčích Hor.

Krakľa Belasá (Coracias garrulus) – výnimočne atraktívny vták juho – východného Poľska. Vzhľadom na ničenie jeho prirodzeného životného prostredia je druhom zanikajúcim. Predpokladá sa, že bez prísnej ochrany môže tento druh do roku 2040 úplne zaniknúť. Krakľa vyžaduje aktívnu druhovú ochranu!

Korunka Kockovaná (Fritillaria meleagris) – je zánik sa začal v prvej polovici XX storočia melioráciou a zaoraním stoviek hektárov luk, alebo ich premenením na jazera. V Poľsku sa v súčasnosti tato rastlina nachádza na lúkach v Kotline Sanomierskiej pri rieke Wisnia v okolí Starzawy a Stubna, ako aj pri rieke Wiar v okolí Przemysla. V Poľskej červenej knihe rastlín je korunka zaradená medzi druhy kriticky ohrozene.

Orol Skalný (Aquila chrysaetos) – druh veľmi zriedkavý, prísne chránený. Vták s rozpätím krídel do 240 cm. V Poľsku sa predpokladá, že žije 30 párov orla skalného, z čoho väčšina žije v Karpatoch – Tatry, Beskidy, Bieszczady. Orly na svoje hniezdenie hľadajú staré jedľové, alebo jedľovo – bukové stanoviská s mohutnými stromami vhodnými na založenie hniezda. Takéto miesta sa nachádzajú aj vo Vlčích Horách.

Motýle ohniváčikovité (Lycaenidae) – Starší ľudia si určite pamätajú malé modré motýle poletujúce na lúkach, ide práve o nich. V poslednom čase ich je čoraz menej. Neje na tom nič zvláštne, keď sa dozvieme, že na svoj život potrebujú nielen špecifické rastliny (dúška), ale tiež sú špecifickým spôsobom zviazané s mravcami istých druhov. Kde začína chýbať nejaký element reťazca závislosti, tak začne ubúdať aj množstvo modrých motýlikov. Ako tieto motýle (napr. Modráčik krvavcový) využívajú mravce? Larvy týchto motýľov, keď sa už dosť nažerú rastlín, padajú na zem a začínajú napodobňovať stratené mravčie larvy. Vylučujú pachové substancie, ktoré v mravcoch budia opatrovateľský inštinkt. Pomýlené mravce vnesú larvy modráčika na bezpečné miesto, do mravčích jasličiek. Vďaka starostlivosti mravčích robotníc sa v teple rozvíjajú a rastú, veľmi dobre živené. Sú totiž dravcami a tiež sa živia vajíčkami a larvami mravcov. Dospelý motýľ sa musí z mraveniska dravých mravcov dostáť von. Nijako nepripomína mravca ale vylučuje pachovú substanciu pripomínajúcu vôňu mravčej kráľovny a to mu garantuje bezpečné opustenie mraveniska. Takto komplikovaný cyklus je ľahko prerušiť. Nedostatkom špecifických rastlín, ktoré im slúžia ako potrava, alebo zánikom kolónií symbiotických mravcov. Preto je modráčikov čoraz menej a na území Poľska sú druhovo právne chránené. Vo Vlčích horách ich ešte našťastie stále môžme stretnúť.