Keď plánuješ pre svoje deti zorganizovať aktivity „divokej edukácie“, alebo zaujímavý výlet do lesa, k rieke, môžu sa ti pridať rady Stopárov a hry ukázané v tvorivých dielňach, na ktorých som sa zúčastnila ako účastníčka, či vedúca.
Viem, že najefektívnejšou metódou ekologickej edukácie je bezprostredný kontakt s živou prírodou. Viem, že čoraz viac detí nemá možnosť takéhoto kontaktu. Musíme to zmeniť.
Najlepšie je poznávať prírodu všetkými zmyslami, bez zhonu, mimo zaužívaného konceptu učiteľ – žiak, v príjemnej atmosfére s autentickým alebo plánovane vyprovokovaným záujmom. Počas prvého výletu, pozorovaním a hrou, môžu sa deti zoznámiť so základmi ekológie, pochopiť mechanizmy fungovania ekosystémov, alebo sa iba nechať okúzliť krásou prírody. Je dôležité dať im šancu na zvláštne a prekvapujúce skúsenosti ( farieb, tvarov, vôní, a hlasov prírody ) ako aj radosť zo samostatného pozorovania napr. Ekosystémov majestátnych stromov, mikrosveta pod kameňom v rieke, či stôp po práci bobrov. Efektom takéhoto učenia by nemalo byť naučenie sa mien niekoľkých druhov rastlín, či zvierat, ale prežitie nových skúseností, myšlienok, zážitkov, skúmavého pozorovania a veselých hier.
Učiteľ – sprievodca mal by zohrávať úlohu majstra -priateľa, režiséra priebehu výletu diskrétne sprevádzajúceho deti hrami a cvičeniami, aby sa výlet stal pútavejším. Dôležitý je prirodzený a priateľský prístup k „mladým ekológom“. Deti by mali zabudnúť, že výlet má niečo spoločné so školou, miestom hodnotenia, skúšania, trestaním zlými známkami, že učiteľ je nedostupný, neomylný dospelák. Takto bude ľahšie vytvoriť situáciu samostatného skúmania, poznávania, ci vyvodzovania záverov. Ale najdôležitejšie je to, čo vo forme emócií v mladých prírodovedcoch zostane po výlete.
V mojej edukačnej praxi som používala cvičenia a hry, ktoré som sa naučila počas aktivít vo vzdelávacích Študentských Vedeckých Krúžkoch, Komunálnom zväze „ Wislok “ z Rzeszova a v Centrách Ekologického Vzdelávania.
Scenáre, ktoré možno použiť:
- Ekokalambury teda „ Čo znamená eko “. Pôvod a význam slova ukazuje vychovávateľ „Oikos „ z gréčtiny znamená-dom. Z toho vyvádzame význam slova ekológia, čiže veda o dome, veda o tom čo nás ľudí otáča, o prostredí v ktorom žijeme. Možno spomenúť, že medzi prvých ekológov určite patrili Čínsky cisári, ktorí rozkázali vysadiť stromy pozdĺž obchodných ciest. Môžeme nájsť príklady aj z nášho regiónu.
- „ Obry nasej planéty “ Idúc kolo veľmi veľkého stromu rozprávame o najväčších organizmoch, ktoré kedykoľvek žili na našej planéte. Deti najčastejšie vravia, že to boli dinosaury napr.. Seysmodontus ( 100 ton), ci Diplodocus (vysoký 22m). Prekvapenie vzbudí fakt, že v súčasnosti najväčšia žijúca veľryba „Vraskavec Obrovský“ (ohrozený druh) môže vážiť až 180 ton. A jednými z najväčších organizmov na zemi sú stromy. Sekvoja Vždyzelená môže dorásť až do výšky 112 metrov, a Sekvojovec Mamutí môže vážiť až 2500 ton. Za najväčší žijúci organizmus považujú vedci topoľ osikový (populus tremuloides) Pando, žijúci v štáte Utah v USA. Váži 6615 ton. Nerastie však na jednom pni, tvorí rozrastenú kolóniu na území 0,43 km štvorcového. Pando sa skladá zo stovky neveľkých pňov geneticky identických so spoločným koreňovým systémom. Pando je súčasne jedným z najstarších organizmov. Jeho koreňový systém sa rozrastá od okolo 80 000 rokov. Keby sme medzi organizmami hľadali rekordérov, ktorí okupujú najväčšie územie, víťazom by bolo gigantické podhubie podpňovky tmavej – parazitujúca na koreňoch stromov. V americkom Malheur National Forest v štáte Oregon sa našiel jedinec okupujúci územie 8,9 km štvorcových. Podľa expertov tam rastie od 2400 rokov.
- „ Prírodná lekáreň “. Rastliny ako lieky. Vŕba ako aspirín (obsahuje salicíny), listy mäty sú dobré na žalúdok, skorocel na rany, kvet lipy na prechladnutie – história medicíny je tak trocha históriou botaniky. Z mierou ( ak rodičia súhlasia) môžeme liečivé rastliny ochutnať. Mladučký skorocel, alebo kvet vŕby sú veľmi chutné. Pri tejto príležitosti je dobré povedať o potrebe ochrany biodiverzity.
- „ Cola pod Grunwaldom“ – Anekdota o tom ako archeológovia, skúmajúc okolie Grunwaldu, našli plastové fľaše. Naozaj rytieri Ulryka von Jungingena vyhodili plastové PET fľaše, ktoré sa rozkladajú asi 400 rokov? Po vysvetlení anekdoty môžeme deťom ukázať alumíniovú plechovku, ktorá sa rozkladá 180 rokov, alebo zaváraninové sklo rozkladajúce sa 4 000 rokov. Ako dlho sa rozkladajú iné odpady?
- Kto pije kal? Keď na trase nášho výletu máme obec bez čističky odpadových vôd, tak s veľkou pravdepodobnosťou budeme môcť vidieť ako niekto nelegálne odpadovú vodu vypúšťa do rieky. Palica ponorená v takomto mieste je pokrytá čiernou, smradľavou hmotou. Kam tečie takáto znečistená voda? Čo v takejto odpadovej vode môže byt? Lieky, chemikálie, výkaly….môžu byt príčinou rôznych chorôb. Kto takúto vodu pije?
- „ Kto som v lese “. Cieľom hry je integrácia skupiny a tréning jednosmernej komunikácie. Hra v pároch. Vychovávateľ jednému z detí pripne na chrbte obrázok nejakého zvieraťa napr. medveďa, zajaca…. Dieťa, ktoré nevie o tom aké zviera ma pripnuté, kladie otázky, na ktoré partner odpovedá iba „ áno “ alebo „ nie “ až pokiaľ neuhádne akým je zvieraťom.
- „ Počúvanie sveta“. Cieľom hry je koncentrácia na sluch, počúvanie prírody. Ukážeme deťom ako pomocou dlaní uložených okolo uší môžeme vylepšiť náš sluch. Deti sa na niekoľko metrov rozídu po lese, alebo sadnú na lúke, zatvárajú oči a ticho načúvajú, zapisujú v pamäti všetky zvuky. Po niekoľkých minútach ( na dohodnutý signál ) sa všetci stretnú a rozprávajú o svojich zážitkoch.
- Modifikáciou hry „ Počúvanie sveta“ je hra „ nahrávanie platne prírody “, čiže počúvanie zvukov a súčasne kreslenie zvukov na okrúhlom papieri (forma CD ). Rozdáme papier a ceruzky. Deti sa rozídu, sadnú a počúvajú. Zapisujú zvuky na platni .. čo to bolo?…ako to znelo?…Keď sa opäť stretnú, každý po jednom púšťa svoje CD snažiac sa napodobniť zvuky, ktoré počul a rukou ukazujúc smer odkiaľ daný zvuk prišiel.
- „ Sieť prepojení “ Cieľom hry je poznanie potravinovej závislosti v ekosystéme. Potrebným materiálom sú kartónové karty s názvami živých organizmov, tvoriacich v prírode potravinový reťazec. Napr. jablko-húsenica-jašterička-škorec-jastrab-blcha. Každý dostane jednu kartu a na signál všetci účastníci musia zaujať miesto v zhode so zásadou potravinového reťazca v prírode. Na koniec rozprávame o závislostiach organizmov v prírode. Môžeme vyhubiť napr. vlky a aký dopad to bude mať na mladé stromy.
- „ Hľadanie pokladov prírody “. Cieľom hry je ukázanie bohatstva sveta v našom okolí. Deti dostanú karty s názvom kategórie „pokladu prírody“ a do každej kategórie musia nájsť tri exempláre ,tri veci ktoré sú hladké…hranaté…mäkké…ostré…voňavé..atď.. Na zbieranie „pokladov“ môžeme deťom pripraviť krabičky alebo prázdne obaly po vajíčkach.
- „ Spolupráca v mravčom kráľovstve“. Hra integračná, pohybová. Deti rozdelené do dvoch skupín sa pretekajú v podávaní tenisovej loptičky, ktorú držia pod krkom. Musia predať loptičku ďalšiemu hráčovi bez pomoci rúk. Keď loptička spadne, skupina začína od začiatku. Zapojenie učiteľov v úlohe kráľovien alebo trúdov je milým integračným elementom.
- „ Hľadanie lesných priateľov “. Cvičenie má poukázať na individualitu stromov, je učením blízkeho kontaktu z prírodou, aktivácia zmyslov dotyku, vône. Do hry sú potrebné šatky na zaviazanie očí. Hľadáme miesto v lese kde rastie veľa druhov stromov rôznych rozmerov. Deti hrajú v pároch. Jedno ma zaviazané oči ,druhé je jeho sprievodcom, ktorý ho privedie k stromu. Decko so zaviazanými očami sa snaží spoznať strom : dotýka sa ho, meria, vonia, dotykom určuje štruktúru kôry, obchádza ho. Asi po dvoch minútach sprievodca odprevadí dieťa s šatkou na očiach na miesto štartu, trikrát s ním otočí a stiahne mu šatku z očí. Úlohou je nájsť strom, ktorý sa snažil naučiť dotykom, nájsť zrakom svojho priateľa z lesa.
- „ Ako vonia pôda, čiže história atómu uhlíka “. Cvičenie má za cieľ vylepšiť schopnosti pozorovania prírody a riešenia ekologických problémov. Stopár odhrnie lístie a berie za hrsť vlhkej lesnej pôdy. So záujmom vonia vzorku. Deti ho spontánne nasledujú. Bez problému nájdu vôňu húb, podhubia, potom veštci pozorujú rôzny stupeň rozkladu opadnutých pred rokom či dvoma listov. Prečo sa listy rozkladajú? Ako sú pleseň a huby užitočné v lese? To je vhodná chvíľa deťom porozprávať o kolobehu biogénnych prvkov (napr. na príklade uhlíka) ako aj o dôležitej úlohe reducentov v ekosystéme. Spolu s deťmi môžeme schému kolobehu prvkov nakresliť.
- „Hlava v oblakoch“. Hra polieha na pozorovaní neba v lese. Keď sa oprieme o peň veľkého stromu a hlavu zakloníme dozadu aby sme sa stromu dotkli temenom hlavy. Z tejto perspektívy sú stromy veľké a dôstojné. Môžeme tiež pozorovať les z inej divnej perspektívy napr. z predklonu cez široko rozkročené nohy vidíme celý les hore nohami.
- „ Exteriérové maliarske dielne“. Cieľom je upozornenie na bohatstvo farieb v prírode. Stopár rozdá pripravené kartóny. Maľujeme krajinu. „Ale mi nemáme farbičky“ -zvyčajne reagujú deti. Stopár podsúva nápad maľovania farbami prírody napr. hnedá, čierna, šedá sú v pôde, zelená je v tráve, listoch stromov, žltá, červená, modrá v kvetoch. Poprosíme však deti aby neničili rastlinky keď ich nepotrebujú do maľovania obrazu. Neskorou jeseňou si môžeme namiesto maľovania farbami prírody zahrať hru „Mozaika“.
- „Mozaika“. Je potrebné si vopred pripraviť štvorce z dvojstrannej samolepiacej fólie prilepenej na kartóne. Po stiahnutí zabezpečujúcej vrstvy, prílepná strana sa stáva dokonalým miestom na tvorenie farebnej mozaiky na danú tému. Napr. jeseň v lese, paleta jesenných farieb, koľko odtieňov ma hnedá farba. Deti na samolepiacu fóliu prilepujú kúsky listov, stoniek, pôdy, kôry… Potom pomocou šnúry a štipcov môžeme v lese urobiť výstavu mozaík.
- „Divoké smetisko“. Potrebujeme papier, atrament, rozprašovač na vodu. Pomocou tohto cvičenia si deti majú uvedomiť hrozby vynikajúce z existencie divokých skládok odpadu. Na veľkom papieri maľujeme s deťmi našu obec. Domy, rieku, studne. Stopár rozpráva o tom, že keď neexistoval systém vývozu nebezpečného odpadu (prepálené motorové oleje, staré lieky, chemické prostriedky, použité batérie), takéto smetie často končilo v lese. Veľmi veľkými kvapkami čierneho atramentu stopár značí na mape miesta kde sa nachádza nelegálne smetisko s nebezpečným odpadom. Rozpráva o tom ,čo sa začne diať keď príde jeseň a začne výdatne pršať a medzitým na papier rozprašuje vodu z rozprašovača. Voda rozmočí papier a čierne kvapky sa rozlejú po mape imitujúc znečistenie celého územia, kde žijú ľudia, kde majú studne, kde tečie rieka. Deti samé veľmi ľahko vyvodia záver.
- „Ako segregovať smetie“. Dve skupiny segregujú smetie nakreslené na papierových kartách do piatich vopred pripravených nádob na sklo, papier, kov a plasty, nebezpečný odpad, organické.
- „Drevorubač v lese“. Cieľom tejto pohybovej hry je ukázať potravinové prepojenia v lese a v tom význam stromov. Aké zvieratá žijú v lese? Stopár pomáha ustáliť názvy aj tých najmenších : hmyzu, dážďoviek, pavúkov. Deti si dávajú mená zvierat. Najvyššie dieťa sa stane stromom v lese. Od stromu rozvíjame kĺbko šnúry do toho, kto sa stromom živí (napr. húsenica je listy stromu), od húsenice putuje šnúra ďalej po potravinovom reťazci(napr. jašterička). Jediace a zjedené zvieratká zostávajú prepojene šnúrou až pokiaľ sieť neprepojí všetkých účastníkov hry. Nakoniec príde do lesa drevorubač (stopár) a vyrúbe strom. Pretrhne sa prvá šnúra lebo húsenica nemá čo jest a umiera a po nej jašterička …..atď.. Na koniec zostane iba drevorubač.
- „Parfumy z prírody“. Cieľom je poznanie bohatstva prírody. Deti v pripravených nádobkách (napr. po jogurte) miešajú kokteil vôni z darov prírody( kvety, popučené listy, zem..) Dávajú svojej kompozícii originálne mená. Potom si spoločne ovoniavajú vytvorené kompozície.
- „ Turnaj vedomostí “. Vyberáme niekoľko trojčlenných hliadok. Každý z členov dostane farebnú šatku. Losujeme vopred pripravené otázky. Hliadka ktorá odpovedala na otázku rozhoduje, ktorá hliadka bude odpovedať na nasledujúcu. Pri nesprávnej odpovedi stráca hliadka jednu šatku. Po troch zlých odpovediach hliadka z hry vypadáva.
- „Kto si zapamätá viac – chlapci alebo dievčatá“. Deti delíme do dvoch skupín podľa pohlavia. Obe skupiny majú právo na 4 nesprávne odpovede.
- „Hra o milión“. Sprievodca má ku každej otázke pripravené tri odpovede, iba jedna je správna.
- „Straky a sovy“. Je to verzia naháňačky. Polovica deti sú sovami a druhá strakami. Keď stopár povie nepravdivé tvrdenie napr. „Najväčší dravec je komár“, tak straky naháňajú sovy. Ak stopár povie pravdu, tak sovy naháňajú straky. Chytené deti počas naháňačky vypadávajú z hry.
- „Keby tento deň bol filmom / knihou“. Hra hodnotiaca. Cieľom je hodnotenie hier, reflexia končiaceho sa výletu. Stopár sa pýta detí aký názov by dali filmu alebo knihe o dnešnom výlete.
- „Ako som sa ponoril v jazere“. Stopár rozpráva deťom, že ich chcel odprevadiť k jazeru vedomosti o ekológii. Pýta sa : „Ako hlboko ste sa ponorili ?“ – po kotníky ?, po kolená ?, po pás ?, po krk ? Deti si uvedomujú význam všetkých hier a hodnotia svoje prežité skúsenosti, všetko čo videli, všetko čo tento deň prežili.
Keby niekto navštívil Rzeszów a hľadal miesto kde by sa oplatilo ísť na niekoľkohodinové cvičenia „divokej prírody“ môže navštíviť :
Rezervácia „Mojka“. Rezervácia s povrchom 285 ha bola založená na ochranu populácie introdukovaných bobrov v roku 1988. Chodník začína na lesnom parkovisku a vedie na územie kde vidno stopy práce bobrov. Zvalené stromy so stopami po zuboch, ako aj imponujúce bobrie hrádze na rieke. Chodník nás vedie mokrými bahnitými lúkami rezervácie. Našu pozornosť pripútajú veľké územia porastené trstinou. V okolí dominuje miešaný les. Počas prechádzky pravým brehom doliny, práve na úrovni zaplavenej lúky vidíme pekný fragment lužného lesa. Čoraz zriedkavejší podmočený les z jaseňom štíhlym, topoľom bielym, čiernym, jelšou lepkavou, vŕbou bielou, vŕbou krehkou. Treba upozorniť na povinnosť ochrany takých ekosystémov.
Park nádvoria v Lancute a rezervácia „Husówka“. Keď dôjdeme do Lancuta oplatí sa navštíviť palácový park – jedna z najkrajších pamiatok Podkarpacia, zámku Lubomirskich a Potockich. V parku môžeme vidieť pekného jedinca Ginko Biloba, fragmenty talianskej záhrady, stanoviská tisov. Poďme do Husova, do rezervácie „Husówka“ založenej v roku 1995 na ochranu klokoča perovitého, zlokalizovaného na 72 ha v dubovo – hrabovo – bukovom lese. Les z množstvom potôčikov je domovom pre divoké zvieratá charakteristické pre tento región. Cestička nás privedie na miesta kde rastie klokoč. V rezervácii sa nachádza niekoľko desiatok starých 150 ročných smrekovcov dosahujúcich až 35 metrov.
Czudec a rezervácia „ Veľký les“. V nádvornom parku(teraz pozemok strediska sociálnej pomoci) v Babicy nájdeme najhrubší strom v regióne. Ohromná lipa má v obvode skoro 9 metrov, je príležitosťou ukážky merania hrúbky stromov, ako aj rozprávania o najväčších žijúcich organizmoch na Zemi. Návštevu však treba dopredu dohodnúť s majiteľom pozemku. Czudec -nádvorný park. Pozorujeme ľaliovník tulipánokvetý (obvod 425 cm), platan javorolistý (obvod 440 cm). Vykonajme ukážkové merania. Neďaleko odtiaľ nachádza sa „Veľký les“. Rezervácia s naturálnymi obnoveniami jedle a 120 ročné buky. Krásna ukážka bučiny karpatskej. Pozorujeme konkurenciu medzi stromami. Vedľa 120 ročného buka vysokého 30 metrov rastie 30 ročná jedla vysoká iba 1,5 metra. Zaujímavý fragment lužného lesa s maličkým potôčikom. Dominujú : jelša lepkavá, vŕba, jaseň štíhly, topoľ. Pozornosť pripúta aj veľké množstvo prasličky najväčšej. A okrem toho – dobré miesto na stanovačku.
Malgorzata Pociask