Spomienka na cvičenia z prírodovedného chodníka Kiczera, Beskid Niski, Magurski Park Narodowy.
Cvičenia na prírodovedných chodníkoch je dôležité realizovať spôsobom lákajúcim deti do pozorovania prírody a samostatných skúseností spojených s okolitým svetom. Príroda Beskidu Niskiego je veľmi atraktívna a už len samotné jej pozorovanie je veľkým zážitkom. Avšak atraktívne cvičenia môžeme vykonať skoro všade : v najbližšom zelenom okolí nasej školy, sídliskovom parku, divokej lúke, na širokých medziach medzi poľami, v lesíkoch. Nižšie uvádzam opis aktivít uľahčujúcich „prírodovednú prechádzku“. Cieľom hier je inšpirácia detí do samostatného skúmania prírody a odhalenia, že svet prírody je tým istým čo svet ľudí, že je intrigujúci a môže byť ideálnym miestom na hru a objavovanie. Na takýchto cvičeniach sú prírodovedné informácie iba doplnkom.
Rastlinný špeh
Vyrastajúce po zime jarné geofyty sú veľmi vďačnou témou, pretože ich vidieť z ďaleka a ako prvé znaky jari okúzlia nielen tých najmladších. Opláca sa povzbudiť deti, aby sa im prizreli z blízka napr. pomocou lupy, alebo ich prosíme, aby namaľovali vybranú rastlinu z pamäti po tom ,ako si ju pozorne prezrú. Dostupné aplikácie pre mobilné telefóny môžu byt užitočné, avšak telefóny nie všade majú signál a navyše je lepšie najmladších povzbudzovať do samostatného pozorovania stavby rastlín. V prírode si kladieme otázku : aká to je rastlina, ako sa volá? Keď sa spoločne naučíme názvy 3 -4 druhov rastlín, môžeme zahrať hru „rastlinný špeh“. Na zemi z palíc uložíme štvorec so stranami asi 40 cm, ktorý bude rámom nasej hry. Do vnútra položíme kvety naučených druhov rastlín ( pozor! Používame iba nechránené druhy ) po niekoľko exemplárov z každého druhu. Účastníkov rozdelíme do dvoch skupín, z ktorých sa hráči po každom kole vystriedajú. Hráči sa rozostavia okolo utvoreného štvorca a vedúci hry povie názov jednej z rastlín ,ktorá sa vo štvorci nachádza. Bod získa družina, ktorej predstaviteľ ukáže správnu rastlinu ako prvý. Hra sa končí vtedy, keď sa vystriedajú všetci účastníci.
Lúka po zime.
Lúka po zime môže vyzerať neatraktívne, je však spôsob na to, aby sa stala rajom pre našich malých výskumníkov. Stačí si pripraviť „kartónové fotoaparáty“, kartóniky s vystrihnutou dierou na mieste objektívu a povzbudiť deti aby našli na lúke niečo, čo sa po zime prebúdza a aby položili na to miesto svoj „ aparát“ tak, aby nájdený objekt bol viditeľný cez objektív. Keď už majú všetci uložené svoje aparáty, tak si spoločne obzeráme nález každého účastníka. Samozrejme je dobré keď sprievodca skupiny povie niečo na tému nálezu napr. „tu sa nám po zime prebúdza púpava – liečivá rastlina a okrem toho veľmi chutná, môžeme ju dodať do šalátu.“
Hudba prírody.
V Prírode je oveľa viac zvukov, ako tie čo si bežne uvedomujeme. Na to aby sme ich počuli potrebujeme byť ticho, sústredený. Cieľom hry je započúvanie sa do sveta okolo nás. Každému rozdáme ceruzku a z kartónu vystrihnutý krúžok veľkosti CD-čka. Poprosíme deti aby sa rozišli ( tak aby ich sprievodca nestratil z očí ) a našli si samotné miesto, v ktorom budú cez najbližších 10 min. v tichosti a sústredene počúvať zvuky prírody. Počas počúvania majú sa na svojom CD snažiť zvuky zapísať ľubovoľným spôsobom, obrázkami, symbolmi, znakmi, textom, takým spôsobom, aby tie zvuky mohli pomocou čítania CD napodobniť . Po návrate na miesto, kde čaká sprievodca, sa deti delia so skupinou, aké CD sa im podarilo nahrať. Samozrejme CD si po výlete nechajú na pamiatku.
Vstup do lesa.
Vstup do lesa je ideálnym miestom na ukázanie rozdielu medzi dvoma ekosystémami. Môžeme to zrobiť veľmi zaujímavým spôsobom. Každému decku dáme zrkadielko s inštrukciou ako ho držať. Položíme ho na špičku nosa, ľahko nachýlene k tvári tak, aby pozerajúc do zrkadla bolo vidieť to, čo je nad našimi hlavami, ale aby sme nevideli naše čelo. Deti postavíme do radu. Každý kladie ruku na rameno osoby, ktorú má pred sebou a v druhej drží zrkadielko dohodnutým spôsobom. Prvý v rade je sprievodca bez zrkadla, ktorý pomaly začína vchádzať do lesa upozorňujúc deti, aby kráčali veľmi opatrne. Stará sa míňať nebezpečné miesta ako napr. nízke konáre. Deti pozerajú iba do zrkadla. Táto prechádzka klame zmysly veľmi zvláštnym spôsobom a deti majú pocit, že kráčajú v korunách stromov. V lese sa potom zastavíme, odpočívame a rozprávame o tom čo sme zažili.
Svet voňavej klady.
V lesoch je čoraz menej starých, mŕtvych, práchnivých, rozkladajúcich sa stromov. Dobre vieme, že drevo v rozklade je ideálnym miestom na život pre veľa druhov, je vlastným ekosystémom. Ale ako to ukázať deťom? Keď uvidíme veľký zvalený, práchnivý strom porastený machom, na ktorom začínajú rást rôzne rastliny, porasty a huby, zastavíme skupinu. Rozdáme deťom figúrky z Lega a poprosíme, aby si rozkladajúcu kladu pozreli z perspektívy malých figúrok. Každé dieťa ma položiť svojho človiečika na mieste, ktoré by ich postavička Lego určite chcela ukázať iným. Zmena perspektívy značne uľahčuje všímanie si biologickej rôznorodosti na povrchu práchnivej klady. Keď všetky postavičky nájdu svoje miesto, tak navštevujeme tieto konkrétne fragmenty stromu ukazujúc si navzájom nove zaujímavé, fascinujúce miesta.
Dodatočne môže sprievodca ukázať akým je práchnivé drevo vynikajúcim zadržiavačom vody. Stačí zobrať hrsť mäkkej tkaniny spod kôry a silno stisnúť. Vytekajúca voda určite deti prekvapí, hlavne počas horúcich dní, keď je v lese úplne sucho.
Vypracovala:
Magdalena Kuś Pracownia Z Barwinkiem