Ak nebudú opeľovače, nebudeme mať čo jest. Čím viac toho bzučiaceho, pásikavého a pekného hmyzu, tým je náš svet bohatší a bezpečnejší. Jednou z povinností „Výskumníka Vlčích Hôr“ je spraviť aspoň jeden hotelík pre opeľovače. Keď už bude hmyzí domček hotový a postavíš ho v záhrade, alebo na balkóne, začneš čakať na nových nájomníkov. Najľahšie je do nášho hotela prilákať včely samotárky. Neprinesú med, ale za to nás nepopichajú a veľmi účinne opeľujú väčšinu kvetov, čo sa odzrkadlí na plodoch rastlín. Pokiaľ ide o opeľovanie tak pravdepodobne sú včielky samotárky účinnejšie ako ich sestry, ktoré držíme v úľoch. V dnešnom chemizovanom, znečistenom svete je pre blanokrídlovce, zlatoočky, ucholaky, vážky čoraz ťažšie nájsť si bezpečné miesto pre život a rozmnožovanie. Preto každý z nás (ľahko a rýchlo) môže opeľovačom pomôcť a postaviť pre nich špeciálny hotelík.
Odporúčame takýto hotelík stavať z prírodného dreva vyhýbajúc sa tak umelým materiálom ako plastová či kovová plechovka po káve. Duté kúsky dreva – kusy hrubých konárov alebo malých pníkov alebo búdka pozbíjaná z dreveného odpadu (hlavne aby nebol lakovaný). Možno tiež použiť voštinovú tehlu či rôzne hlinené nádoby. Keď už máme steny, nesmieme zabudnúť na vnútro. Miestnosti na kladenie vajíčok a ukladanie zásob potravy pre vyliahnuté larvy sú malé zväzky pristrihnutej slamy, alebo iných dutých stebiel tráv, trstiny ci bambusu. Tento materiál musí byt uložený vodorovne, aby doň nájomníci nemuseli vchádzať dole hlavou alebo sa šplhať hore. Vedľa hotelíka postavme malé žriedlo vody, môžeme vysiať medonosné rastliny. Pretože pre včielky samotárky hlavným zdrojom pokrmu sú kvietky. Hotelík musíme dobre pripevniť (aby nám nespadol) a umiestniť na slnečnom mieste (najlepšie dopoludnia) s južnou orientáciou, ochráneným pred vetrom a dažďom.
Pozri ako na to: