Lesné príbehy

O zásobách starej vody v pôde a pod zemou.

Keď padne kvapka vody na povrch pôdy, je dôležité aby neodtiekla, ale vsiakla. Ak sa raz dostane do pôdnych pórov, môžu ju využiť rastliny pre svoj rast. Prebytočná voda sa dostáva hlbšie, do hornín. Ta môže stráviť prekvapujúco dlhý čas kým sa vo forme prameňov dostane na povrch. Bežne to trvá mesiace až desaťročia. V prípade niektorch prameňov to môžu byť aj tisíce rokov. To sú tie známe minerálne a termálne vody.

O bobrovisku, ako vytvára cestičky pod vodou.

Bobor nie je len majstrom v zadržiavaní vody, ale aj vo vytváraní prostredia pre ďalšie organizmy. Najlepšia je pre nich plytká voda, ktorá sa hemží žovotom: larvami vodného hmyzu, žubirenkami, rybami. Zaujímavé je, že na veľkú časť zaplavenej lúky sa ryby nedokážu dostať.

Preto sa tam vodný hmyz a žubrienky množia bez ohrozenia. Časť z nich ale vždy vypláva do hlbšej vody, kde sa stane korysťou rýb. Ak by však v bobrom jazierku nebolo dosť úkrytov, ryby by si vyjedli zásoby potravy a nakoniec by jej bolo omnoho menej. Aj ryby poznajú prinícp rezervácií, v ktorých sa nezasahuje. 🙂

 

 

O lososoch v horských vodách a fosfore.

Kedysi tiahli z Baltského mora milióny lososov až do Karpát. Bolo ich toľko, že patrili medzi najlacnejšie jedlá chudobných. Určite sa nimi živili aj medvede a ďalšie zvieratá. zaujímavé je tiež, že lososy sú dôležitým zdrojom živín, ktoré sa dostávajú z oceánov naspäť na pevniny.

Keď lososy zahynú, ich telá roznesú medvede, vtáky, no najmä hmyz do okolitých lesov, čím ich výdatne pohnoja. Regulovaním riek a stratou lososov sme tak ochudobnili celé ekosystémy, nie len rieky.

Niečo o mŕtvom dreve.

Mŕtve drevo predstavuje energiu zo slnka, ktorú počas jeho rozkladu postupne uvoľňujú rôzne organizmy. Až 1/3 druhov žijúcich v lese je spôsobom života viazaná na odumreté stromy. Rôzne huby a bezstavovce ho používajú ako potravu. AKo úkryt zase slúži pre dutinové hniezdiče, netopiere, či salamandy ukrývajúce sa vo vlhkom prostredí rozkladajúceho sa stromu. Les bez mŕtvych stromov nie je les. Je ako koleso, z ktorého tretina sa odlomila.