V Európe sa orol skalný vyskytuje hlavne na severnej a južnej časti kontinentu. Na severe hniezdi v horách Škótska a Škandinávie, v lesoch Švédska a Fínska a v nad baltických nížinách. V Južnej Európe sa vyskytuje na Ibérijskom a Apeninskom polostrove, cez alpy a Karpaty siaha do strednej Európy a Balkán. Hniezdi taktiež na ostrovoch stredného mora.
V Poľsku informácie o liahnutí orla skalného v prvej polovici XX storočia pochádzajú hlavne z Tatier a susediacich území: Beskid Ziwiecki, Gorce a Pieniny. V 30 – 40 rokoch XX storočia sa tento druh čoraz častejšie vyskytoval na Mazurach ( Lesy Ilawskie, v Puszczy Piskiej a okolí jazera Oswin). V 50-60 rokoch populácia orla skalného v Poľsku bola vypočítaná na 20-30 párov, v čase od 1980 do 1985 na okolo 15 párov a na začiatku 90. rokoch na 5-6. V posledných rokoch populácia vzrástla na 30-35 párov, z toho rozhodujúca väčšina 27-30 párov v poľskej časti Karpát, čo je asi 85% populácie.
Výskyt orla skalného na území Karpát je nerovnomerné, ohraničené na územia nízkeho pohybu ľudí. V rokoch 1997-2005 bolo potvrdených 27-30 párov, z toho v 22 revíroch bolo zlokalizovane najmenej 1 hniezdo obsadene prinajmenšom počas 1 roku výskumov. 7-8 párov (so 6 hniezdami) Bieszczady Zapadne. 6 revírov s hniezdami- Beskid Niski a hory Sanocko-Turczanskie. 2 revíry- Beskid Sadecki, Tatry 1-2 revíry a po jednom revíre v Gorcach, Pogórzu Spisko-Gubalowskim a Kotlinie Orawsko-Nowotarskiej.
Orol skalný je dravec a zdochlinožravec. Živí sa hlavne ulovenými cicavcami a vtákmi strednej veľkosti, ale nepohrdne ani zdochlinou a to v každom ročnom období. Jeho obetami sú v Karpatoch najčastejšie kuny, zajace, mlade srny, sviste, mačky domáce, krkavce, holuby, sovy, hydina. V zime častejšie aj zdochliny, ako aj pozostatky po poľovníkoch, alebo vlkoch.
Orol skalný v Karpatoch uprednostňuje redšie jedľové a jedľovo-bukové stanoviská v blízkosti otvorených a polootvorených území, zvyčajne vyššie položené lúky, pastviny zriedkavo využívané ľuďmi. Hniezda zakladajú na jedli – 89% hniezd. Stredná výska stromu z hniezdom je 32m a jeho priemerný obvod 253cm. Výška zakladania hniezda priemerne 21m.
Orol skalný je svojim spôsobom druhom usadeným. Časť párov zimuje, hlavne počas miernejšej zimy na svojom teritóriu. Niektoré jedince sa však premiestňujú na nižšie položené územia s väčšími zásobami potravy.
Na orla skalného číha nejedno nebezpečenstvo. Najväčším ohrozením pre jeho populáciu v poľských Karpatoch je zalesnenie jeho lovísk, zalesnenie luk ako dôsledok zanechania roľníckej činnosti. Karpaty sú dosť husto zalesnené a preto dodatočne zalesnenie otvorených území je pre dravé vtáky škodlivé. Výbor Ochrany Orlov apeluje na Administráciu Štátnych Lesov, aby uvoľnili lesné správy z opísaných území z plánovaných dodatočných zalesnení ako aj na pozemkoch Agencie Roľných Nehnuteľností.
Ďalším nebezpečenstvom je vyrušovanie vtákov v miestach hniezdenia vykonávaním lesných prac či zväčšenou prítomnosťou človeka. Sú to hlavné príčiny opúšťania hniezd s nakladenými vajíčkami.
Orol skalný je zapísaný do Poľskej Červenej Knihy Zvierat (2001) ako EN, čiže druh ohrozený vyhynutím. V Poľsku je orol skalný prísne chráneným druhom vyžadujúcim činnú ochranu, ktorého sa netýkajú výnimky zákazov, ktoré by vynikali z činnosti roľného, lesného hospodárenia.
Marian Stój ( nar. 1952r.) doktor biologických vied, špecialista ornitológ. Koordinátor Výboru Ochrany Orlov v regióne juho -východného Poľska. V roku 2002 bol vyznamenaný titulom Hrdina Prírody.
https://dzikiezycie.pl/archiwum/2006/marzec-2006/orzel-przedni-w-polskich-karpatach